Myslím si, že škrečok zlatý má v škrečkovi džungarskom veľkú konkurenciu. V posledných rokoch začína byť totižto tento hlodavček veľmi rozšírený v obchodoch, čiže aj v domácnostiach. Vďaka jeho 9 cm sa zaradil do skupinky trpasličích škrečkov. Jeho dĺžka života je kratšia ako u škrečka zlatého, sú to približne 2-3 roky. Na jeho sivohnedom chrbátiku sa tiahne tmavý úhorový pás. Boky tela, bruško a chvostík sú biele. Vyskytuje sa v dvoch poddruhoch. Prvý, Phodopus sungorus campbelli, je hnedý až sivý. Väčšinou sa neprefarbuje do zimnej srsti. Druhým poddruhom je Phodopus sungorus sungorus. Jeho srsť je akoby zimná. Má bielu, prípadne svetlosivú farbu s tmavším pásom. Oba poddruhy škrečka džungarského sa v prírode vyskytujú v Kazachstane, Altaji, západnej Sibíri a v Mongolsku. Živí sa nielen semenami, ale požiera i rozličný hmyz a húsenice. V zajatí ich môžeme chovať aj v pároch. Mláďatá sa kotia holé a slepé no už na 10.deň sú osrstené a na 11. deň sa im otvárajú očné mihalnice. Škrečky džungarské upadajú do zimného spánku len pri dlhodobejšom ochladení. Ku kupovanému krmivu pridávame aj ovocie a zeleninu. Ak je jej dosť voda nie je potrebná.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára